Koncom roka 1987 sme namontovali v 5 metrovej kupole hvezdárne hlavný ďalekohľad - Coudé refraktor 150/2250 mm a začiatkom roka 1988 sme začali s pravidelným pozorovaním slnečnej fotosféry zakresľovaním pomocou projekcie na 25 cm protokol. Naše pozorovania Slnka odosielame Hvezdárni a planetáriu Prešov, kde sa spracúvajú za celé Slovensko, do Hvězdárny Františka Pešty v Sezimově Ustí, kde sa spracúvajú za celú ČR a SR a do Nemecka do časopisu SONNE (Slnko), kde sú publikované pozorovania z celej Európy. Zatiaľ sme získali už viac než 3150 kresieb Slnka.
Na priložených grafoch môžete vidieť graf počtu pozorovaní Slnka na našej hvezdárni v jednotlivých rokoch, vývoj mesačného Wolfovho relatívneho čísla počas celého obdobia podľa našich pozorovaní a na poslednom grafe je priebeh Wolfovho relatívneho čísla za uplynulý rok.

Naše digitálne fotografie z výstupu Venuše boli získané z projekčnej plochy, kde malo Slnko priemer 25 cm automatickým digitálnym fotoaparátom FUJI FinePix2600Zoom

exponované o 12:39:38 SELČ	exponované o 12:48:47 SELČ	exponované o 13:00:39 SELČ
exponované o 13:04:43 SELČ	exponované o 13:07:11 SELČ	exponované o 13:13:23 SELČ

Zatmenie Slnka možno pozorovať každý rok (väčšinou 2, niekedy aj 3, 4 až 5 zatmení ročne), ale vždy z iného miesta na Zemi. Pritom každé zatmenie môže byť iné. Poznáme 3 druhy zatmení Slnka - úplné, prstencové a čiastočné. Závisí to od polohy Mesiaca v priestore, ktorý sa nám "premieta" na zdanlivé pozadie - oblohu. Teda zjednodušene povedané, závisí to od toho, do akej polohy na oblohe, sa dostanú Slnko a Mesiac, a ešte od vzdialenosti Mesiaca od Zeme. Keďže obežná dráha Mesiaca nie je presne kruhová, ale eliptická, môže byť raz k Zemi bližšie, inokedy ďalej. Preto sa mení jeho uhlový priemer a preto je raz o trochu väčší a raz menší. Tie rozdiely veľkosti sú veľmi malé a voľným okom nepostrehnuteľné. Pri javoch, ako zatmenie Slnka, sa to však už dá postrehnúť.

Ak je Mesiac na svojej dráhe k Zemi bližšie, potom jeho kotúčik je väčší ako slnečný. Počas zatmenia tak Mesiac zakryje celé Slnko a nastane úplné zatmenie. Ak však Mesiac na svojej dráhe je v okamihu zatmenia od Zeme ďalej, potom kotúčik je menší ako slnečný, a okolo tmavého Mesiaca ostane jasný žiariaci prstenec. Vtedy nastáva prstencové zatmenie, ktoré je vlastne špeciálnym prípadom čiastočného zatmenia. Tretia možnosť je, keď Mesiac len prejde cez disk Slnka, pričom ho nezakryje celkom. Ide o čiastočné zatmenie Slnka. Čiastočné zatmenie nastáva vždy aj pri úplnom zatmení. Slnko sa najprv zakryje len z časti a až potom úplne. Rovnako je to po jeho odkrytí, keď vidno len jeho časť.

Pri úplnom zatmení Slnka, možno pozorovať slnečnú korónu. Koróna je vonkajšia časť slnečnej atmosféry. Je to veľmi riedke plynové (a čiastočne prachové) prostredie obklopujúce Slnko. Lepšie detaily je možné uvidieť použitím väčšieho ďalekohľadu.

Jas koróny je miliónnásobne slabší, ako jas slnečnej fotosféry (viditeľný povrch Slnka), preto ju možno pozorovať iba počas úplného zatmenia Slnka alebo koronografom (špeciálnym ďalekohľadom na pozorovanie slnečnej koróny). Jej tvar a veľkosť sa menia so slnečnou činnosťou. Najjasnejšia časť koróny, asi do polovice slnečného polomeru, sa nazýva vnútorná koróna, jemnejšia vonkajšia časť, ktorá plynule prechádza s klesajúcim jasom do medziplanet. priestoru, je vonkajšia koróna.

Bailyho perly alebo diamantový prstenec, je úkaz pozorovateľný tesne pred začiatkom úplného zatmenia Slnka a po jeho skončení alebo pri prstencovom zatmení. Vzniká prechodom slnečných lúčov cez nerovnomerný okraj Mesiaca a prejavuje sa ako oblúkový reťazec žiarivých perál. Úkaz, ako jeden z prvých, pozoroval F. Baily pri úplnom zatmení Slnka v Taliansku r. 1836.